Glazovanie od základov

Čo je glazúra

Glazúra je tenká vrstva skla natavená na výrobok. Glazy, otvorená databáza receptov na glazúry, ju nazýva „zložením skla vyladeným tak, aby sa pri určitých teplotách roztavilo a natavilo na hlinu“. Nanáša sa ako vrstva prášku a v peci sa roztaví na sklovitý povlak, ktorý hlinu uzavrie, takže je menej pravdepodobné, že výrobok bude presakovať, zachytávať škvrny alebo sa opotrebúvať. Pri najvyššej teplote výpalu tavenina reaguje aj s hlinou a často medzi nimi vytvorí medzivrstvu, ktorá glazúru pevne ukotví. Na pórovine leží glazúra navrchu ako samostatná vrstva; na kamenine sa zataví do črepu.

Recept uvádza suroviny, napríklad živec, kriedu a kaolín. V peci časť každej z nich unikne ako plyn (voda alebo oxid uhličitý) a zvyšok sa zmení na oxidy: zlúčeniny prvku s kyslíkom, napríklad oxid kremičitý (SiO₂) alebo oxid vápenatý (CaO). Vypálené sklo sa skladá z oxidov, preto keramikári opisujú glazúru práve nimi. Každý oxid má jednu z troch úloh.

• Oxid kremičitý (SiO₂) je sklotvorný oxid: tvorí sklo. Čistý oxid kremičitý sa taví nad 1700 °C (3100 °F), oveľa vyššie, než dosiahne keramická pec, a glazúra s vysokým obsahom oxidu kremičitého je spravidla odolnejšia.
• Tavivá znižujú teplotu tavenia na takú, ktorú pec dokáže dosiahnuť. Alkálie, zapisované ako R₂O, sú oxidy sodíka, draslíka a lítia (Na₂O, K₂O, Li₂O); pôsobia od Ortonovho kužeľa 06 vyššie, pri strednom aj vysokom výpale. Alkalické zeminy, zapisované ako RO, sú oxidy vápnika, horčíka, bária a stroncia (CaO, MgO, BaO, SrO) a spolu s nimi sa uvádza aj oxid zinočnatý (ZnO); najlepšie pôsobia od kužeľa 5 po kužeľ 10. R zastupuje ktorýkoľvek kov z danej skupiny.
• Oxid hlinitý (Al₂O₃) je stabilizátor. Zvyšuje viskozitu taveniny, takže glazúra zostane aj na zvislých stenách, a dodáva tvrdosť a odolnosť. Glazy varuje, že pri príliš malom množstve oxidu hlinitého „môže vaša glazúra stekať; príliš veľa môže taveninu zahustiť až do matného povrchu“. Oxid hlinitý pochádza najmä z hliny a zo živca.

Bór (B₂O₃) túto hranicu stiera. Chemici ho radia medzi sklotvorné oxidy, ale pri teplotách v dielni pôsobí ako tavivo a keramikári s ním tak aj zaobchádzajú. Pri kuželi 5 – 6 je kľúčový a pri vysokom výpale ho netreba. (Kužele, podľa ktorých keramikári pomenúvajú výpal, sú vysvetlené nižšie.)

Dá sa to zapamätať takto: oxid kremičitý je sklo, tavivá mu umožnia roztaviť sa pri teplote, ktorú vaša pec dosiahne, a oxid hlinitý ho zahustí, aby zostalo tam, kam ste ho naniesli.

Hlina, nátery a dva výpaly

Keramické hmoty

Keramická hmota je hlina, z ktorej je výrobok urobený. Rozlišujú sa tri hlavné druhy.

• Pórovina: hmota na nízky výpal, približne na kužeľ 06 – 02, ktorá zostáva pórovitá. Často je červená alebo béžová a aby udržala vodu, potrebuje glazúru.
• Kamenina: hmota na stredný až vysoký výpal, približne na kužeľ 5 – 10, ktorá sa úplne alebo takmer úplne speká.
• Porcelán: biela hmota na vysoký výpal s vysokým obsahom kaolínu, často priesvitná.

Spekaný (slinutý) znamená sklovitý a nepórovitý; spekanie (slinovanie) je proces, pri ktorom sa hmota takou stáva počas výpalu. Britskí keramikári často určujú hranicu skôr podľa teploty: kamenina sa vypaľuje nad 1200 °C (2192 °F), pórovina pod ňou. Stredný výpal, kužeľ 5 – 6, leží tesne pod touto hranicou aj tesne nad ňou.

Nátery a sušenie

Šlikr je hlina rozmiešaná vo vode, na odlievanie (liaca hmota), spájanie alebo zdobenie. Engoba je náter podobný šlikru, často farebný, s väčším podielom surovín iných ako hlina. Podglazúrna farba je farebná hlinka alebo dekor z oxidov, zvyčajne prekrytá transparentnou glazúrou.

Nevypálené výrobky sa nazývajú surové výrobky (zdroje sa nezhodujú v tom, či tento výraz zahŕňa všetky nevypálené výrobky, alebo len suché). Pri sušení sa dostanú do kožovitého stavu, keď sú pevné, ale ešte mierne vlhké, a to je fáza na obtáčanie a nasadzovanie uch; potom sú úplne suché, bez voľnej vody, veľmi krehké a pripravené na výpal.

Dva výpaly

Prvý, nižší výpal je prežah (v Británii biscuit), zvyčajne na kužeľ 08 – 04 (najčastejšie 06 – 04), asi 942–1063 °C (1728–1945 °F). Výrobky sú po ňom pevné, ale pórovité. Digitalfire, webová príručka o glazúrach, odporúča spravidla pórovitosť nad 15 %, aby prežah pri nanášaní odsával z glazúry vodu. Prežah na nižšiu teplotu (kužeľ 08 – 06) je pórovitejší; prežah na vyššiu teplotu (často kužeľ 04) je pevnejší, ale glazúru prijíma horšie.

Potclays, britský dodávateľ, opisuje prežah na približne 1000 °C (1832 °F), asi kužeľ 06. Po porovnaní týchto zdrojov odporúčame na prvý prežah kužeľ 06 – 04: 998–1063 °C (1828–1945 °F) pri strednej rýchlosti ohrevu podľa Ortonovej tabuľky.

Ostrý výpal (britskí keramikári môžu hovoriť glost firing) roztaví glazúru a pri kamenine zároveň speká aj hmotu. Pri jednožiarovom výpale sa glazujú nevypálené výrobky a vypaľujú sa iba raz. Digitalfire opisuje prípad z výroby, keď sa glazúra na výrobkoch glazovaných nasurovo sťahovala na okrajoch, kým problém neodstránil prežah; preto začnite s dvoma výpalmi. Návod Výpal v jednoduchej peci uvádza krivky výpalu pre oba výpaly.

Kužele a tepelná práca

Keramikári pomenúvajú výpal podľa Ortonovho kužeľa (žiaromerky): štíhleho keramického ihlana, ktorý sa ohne, keď dostane stanovené množstvo tepla. Spoločnosť Orton, ktorá ich vyrába, to vysvetľuje takto: „Kužele nemerajú iba teplotu. Merajú tepelnú prácu, spoločné pôsobenie času a teploty.“

Dôvodom je tepelná práca: glazúra, hlina aj kužeľ reagujú nielen na to, aké sú horúce, ale aj na to, ako dlho sú horúce. Pri pomalom výpale sa kužeľ ohne pri nižšej teplote, pri rýchlom pri vyššej. Podľa Ortonovej tabuľky sa kužeľ 6 ohne pri 1185 °C (2165 °F), keď teplota na konci výpalu stúpa o 15 °C (27 °F) za hodinu, pri 1222 °C (2232 °F), keď stúpa o 60 °C (108 °F) za hodinu, a pri 1243 °C (2269 °F), keď stúpa o 150 °C (270 °F) za hodinu; rýchlosť sa počíta za posledných 100 °C (180 °F). Kužeľ je hotový, keď sa jeho špička ohne o 90°, čo Orton nazýva polohou na 5 hodín.

Čísla kužeľov idú od 022 po 42. Nula na začiatku označuje chladnejší rad, v ktorom väčšie číslo znamená nižšiu teplotu: kužeľ 06 je chladnejší ako kužeľ 04 a kužeľ 01 chladnejší ako kužeľ 1.

Výpaly pomenúvajte a programujte podľa kužeľov a teploty berte ako približné. Kontrolný kužeľ na doske medzi výrobkami alebo sada troch kužeľov (vodiaci kužeľ o číslo chladnejší, cieľový kužeľ a poistný kužeľ o číslo teplejší) ukáže, akú tepelnú prácu výrobky naozaj dostali.

Publikované teploty sa líšia. Glazy uvádza pre vysoký výpal, kužeľ 9 – 11, asi 1280–1310 °C (2336–2390 °F), čo zodpovedá Ortonovmu stĺpcu pre rýchly ohrev, a Digitalfire uvádza, že väčšina pecí dosiahne kužeľ 6 pri približne 1204 °C (2200 °F). Naša rada: používajte, ako tento návod, Ortonove údaje pre strednú rýchlosť ohrevu, programujte podľa kužeľa a rozhodnutie nechajte na kontrolnom kuželi.

Mimo Severnej Ameriky dodávatelia často uvádzajú °C namiesto kužeľa. Hermann Seger vyvinul modernú žiaromerku, prvýkrát použitú v Berlíne v roku 1886, a Spojené kráľovstvo malo vlastné staffordshirské kužele; nemali by ste predpokladať, že ich čísla zodpovedajú Ortonovým, a tabuľku na ich prevod sme nenašli. Návod Výpal v jednoduchej peci sa kužeľom venuje podrobnejšie.

Od receptu k Segerovmu vzorcu

Receptúra uvádza suroviny podľa hmotnosti, zvyčajne prepočítané tak, aby základ dal spolu 100. Prísady (farbivá, kalivá a prísady proti usadzovaniu) sa pridávajú navyše k týmto 100, zvyčajne v percentách základu. Aby keramikári videli, aká glazúra v skutočnosti je, prepočítajú recept na Segerov vzorec (UMF), pomenovaný podľa Hermanna Segera, ktorý ako prvý použil jeho rozloženie do troch stĺpcov.

Stránka receptu v aplikácii Glazecalc urobí všetky štyri kroky už počas písania a výsledok ukáže v troch stĺpcoch: tavivá (R₂O a RO) so súčtom 1; stabilizátory (R₂O₃: oxid hlinitý, často sa sem zaraďuje aj bór) a sklotvorné oxidy (RO₂: oxid kremičitý). „Prepočet na jednotku je len nástroj na zmenu mierky,“ hovorí Glazy: dva recepty z rôznych surovín, ale s rovnakým Segerovým vzorcom sa „po výpale správajú takmer rovnako“. Jednotka je teda spoločné meradlo, nie množstvo, ktoré navážite. Digitalfire dodáva, že metóda „nefunguje tak dobre pri nižších teplotách“, kde bór nie je obyčajné tavivo, a že Segerove vzorce sú „porovnávacie a najlepšie je posudzovať ich v súvislostiach“. Tlačidlo Porovnať postaví vzorce dvoch receptov vedľa seba, oxid po oxide.

Pomer oxidu kremičitého k oxidu hlinitému

Najužitočnejšie samostatné číslo je pomer oxidu kremičitého k oxidu hlinitému (SiO₂ : Al₂O₃): oxid kremičitý vydelený oxidom hlinitým. V príklade je 3,70 ÷ 0,41 asi 9.

Pomer 5 – 7 sám osebe nepredpovedá ani lesk, ani matnosť: hranicu posúvajú tavivá, bór aj kužeľ. Glazy uvádza pre stabilné glazúry typický pomer tavív od 0,2 R₂O k 0,8 RO po 0,3 R₂O k 0,7 RO. Viac alkálií robí taveninu tekutejšou a zvyšuje jej tepelnú rozťažnosť, a tým aj riziko trhlinkovania.

Strata žíhaním

Strata žíhaním (SŽ) je hmotnosť, ktorú surovina stratí v peci, keď z nej ako plyn uniká voda, oxid uhličitý, organické látky alebo síra. Vypálená glazúra už žiadnu stratu žíhaním nemá, preto ju Segerov vzorec nezahŕňa.

Plyn, ktorý uniká až potom, čo sa glazúra začne taviť, musí ňou prebublať a spôsobuje, slovami Digitalfire, „bubliny, pľuzgiere, vpichy, sťahovanie glazúry“. Mastenec uvoľňuje plyn až do približne 899 °C (1650 °F). Pomáhajú frity, kalcinované suroviny (vopred zahriate, aby sa z nich plyny uvoľnili) a zmeny vo výpale.

Staršie knihy robia tento výpočet ručne, s molekulovou hmotnosťou (hmotnosťou jedného mólu suroviny alebo oxidu) a ekvivalentovou hmotnosťou (hmotnosťou suroviny, ktorá dodá jeden mól oxidu). Podľa nášho výpočtu asi 100 g kriedy dodá jeden mól, 56 g, oxidu vápenatého. Kalkulačka zvládne oboje.

Frity a suroviny

Frity

Frita je sklo vyrobené v továrni: minerály sa roztavia, prudko schladia vo vode a zomelú. Fritovanie robí rozpustné suroviny, napríklad bórax, nerozpustnými, uzatvára toxické oxidy, napríklad olova a bária, do stabilného skla, dáva surovinu so stálejším zložením ako surové minerály a odstraňuje plyny, takže fritové glazúry sú „oveľa menej náchylné na chyby“ (Digitalfire). Frity sa tiež tavia skôr: sodná frita je aktívna už pri kuželi 06, zatiaľ čo živec „pri kuželi 6 ešte len začína mäknúť“. Sú drahšie, potrebujú hlinu, aby sa udržali vo vznose (v príklade Digitalfire je to 85 % frity a 15 % hliny), a sú „teoreticky nerozpustné, ale v praxi nie sú“.

Severoamerické frity sa označujú výrobcom a číslom: Ferro Frit 3134 (Ferro je dnes Vibrantz) je asi v 22 % verejných receptov v databáze Glazy. Britské recepty častejšie uvádzajú všeobecné frity, napríklad štandardnú boraxovú fritu.

Bežné suroviny

Regionálne názvy

• Kaolín sa v Británii nazýva china clay; austrálski dodávatelia ho predávajú ako Eckalite.
• Flint (pazúrik) je starší britský názov oxidu kremičitého. Britskí dodávatelia stále predávajú kalcinovaný pazúrik (calcined flint) ako samostatný výrobok, takže „flint“ v britskom recepte pravdepodobne znamená kalcinovaný pazúrik a v americkom skôr mletý kremeň. Oboje sa predáva ako zdroj oxidu kremičitého; overte si chemické zloženie.
• China stone a Cornish stone (Cornwall stone) sú tá istá surovina príbuzná živcu, živcovo-kremenná hornina z Cornwallu.
• Whiting v anglických receptoch je krieda, uhličitan vápenatý; nemeckí dodávatelia ju nazývajú Kreide, teda tiež krieda.

Surovinu posudzujte podľa oxidov, ktoré prináša, nie podľa názvu. Glazecalc pracuje práve tak: na stránke Suroviny môžete zadať chemické zloženie od svojho dodávateľa a tlačidlá Vyskúšať súčasné suroviny a porovnať, Navrhnúť množstvá a porovnať a Zostaviť z toho, čo mám hľadajú zhodu oxidov po výpale, nie názvov.

Aj suroviny sa menia. Výroba živca Custer sa skončila v roku 2023. Pôvodná baňa na Gerstley Borate sa zatvorila okolo rokov 1999 – 2000; Laguna stále predáva výrobok pod týmto názvom a hlavnou náhradou je Gillespie Borate. Zdroje sa nezhodujú v tom, či Gillespie nahrádza Gerstley Borate libra za libru (jeho výrobca a Potclays tvrdia, že áno, Digitalfire a ďalší, že nie), preto ich v aplikácii Glazecalc porovnajte a potom vyskúšajte malú dávku.

Farbivá a kalivá

Farbivo je oxid alebo uhličitan kovu, ktorý farbí glazúru; farbítko (keramický pigment) je farbivo vyrobené v továrni, stálejšie a jednotnejšie ako surové oxidy. Farbivá tvoria zvyčajne menej ako 5 % základu, mnohé menej ako 1 %, a uhličitan má asi polovičnú silu ako zodpovedajúci oxid.

Množstvá kobaltu a chrómu sú naozaj sporné. Glazy uvádza, že na modrú stačí 0,1 % kobaltu; Glendale Community College uvádza ½ – 2 % alebo ½ – 3 % podľa atmosféry v peci; Birdie Boone v časopise Pottery Making Illustrated píše 3 % alebo menej. Pri chróme Boone uvádza menej ako 0,5 % a Glendale 2 – 3 %. Bezpečný postup je začať s malým množstvom a urobiť skúšobný rad: rad skúšobných doštičiek, na ktorých sa množstvo jednej zložky postupne mení od malého po veľké.

Farbu mení aj základná glazúra. Lesklý transparentný základ dáva najjasnejšiu farbu; polomatné a matné základy, zvyčajne s vyšším obsahom oxidu hlinitého, ju tlmia. Horčík posúva kobalt do fialova, zinok mení chróm na hnedý a chróm s cínom dáva ružovú.

Kalivá

Kalivo robí glazúru kryciou (nepriehľadnou), takže hlinu zakryje; transparentná glazúra ju necháva viditeľnú.

Zladenie glazúry a chyby

Hlina aj glazúra sa pri zahrievaní rozťahujú a pri chladnutí zmršťujú, každá o vlastnú hodnotu: to je ich tepelná rozťažnosť. Zladenie glazúry s črepom vyjadruje, ako dobre sa tieto hodnoty zhodujú. Pri dobrom zladení je glazúra pod miernym tlakovým napätím od hliny; podľa Digitalfire trocha tlaku výrobok spevňuje, kým príliš veľa ho môže oslabiť, a dokonca spôsobiť, že praskne.

Trhlinkovanie a odlupovanie glazúry

Trhlinkovanie je sieť jemných trhliniek. Rozťažnosť glazúry je vyššia ako rozťažnosť črepu, takže sa pri chladnutí zmrští viac, je natiahnutá a popraská, zvyčajne pre príliš veľa sodíka a draslíka (Na₂O, K₂O). Môže sa objaviť aj neskôr, pri používaní, po opakovanom náhlom ochladení, napríklad pri styku so studenými tekutinami. Keď je žiaduce, ako pri raku, nazýva sa craquelé. Digitalfire uvádza, že „v 95 % prípadov je riešením upraviť tepelnú rozťažnosť glazúry“; regulované chladnutie trhlinkovanie len oddiali. Skúška podľa Digitalfire: zahrejte výrobok na približne 149 °C (300 °F), ponorte ho do ľadovej vody a prejdite po ňom fixkou, aby sa ukázali trhlinky.

Zdroje sa líšia v tom, čo skúsiť najprv. Glazy navrhuje pridať oxid kremičitý alebo oxid hlinitý; Digitalfire namieta, že ďalší oxid kremičitý „len zriedi KNaO“ (sodík a draslík); Linda Bloomfield pridáva bór alebo uberá živec, vždy len jednu surovinu naraz. Naša rada: v kalkulačke receptov nahraďte časť sodíka a draslíka tavivami s nižšou rozťažnosťou (bór, lítium, horčík, vápnik), zmenu skontrolujte tlačidlom Porovnať a overte ju skúškou v ľadovej vode.

Odlupovanie glazúry je opak: rozťažnosť glazúry je oveľa nižšia ako rozťažnosť črepu, takže je pod príliš veľkým tlakovým napätím a odlupuje sa z okrajov a hrán. Digitalfire varuje, že úlomky môžu byť ostré ako britva a mohli by sa prehltnúť, a Glazy označuje odlupovanie glazúry za „na úžitkovej keramike ešte nebezpečnejšie ako trhlinkovanie“. Riešením je glazúra s vyššou rozťažnosťou alebo hmota s nižšou rozťažnosťou.

Lesk a matnosť

Lesklý povrch odráža svetlo a je hladký, polomatný (saténový) má tlmený lesk a matný je bez lesku. Lesk si vyžaduje úplne roztavené sklo. Matnosť môže spôsobiť veľa oxidu hlinitého (nízky pomer oxidu kremičitého k oxidu hlinitému), tavivá ako vápnik, horčík, bárium alebo stroncium, ktoré pri chladnutí glazúry vytvoria drobné kryštály, alebo nedopálenie.

Bežné chyby

Meňte vždy len jednu vec a skúšobné doštičky si odkladajte.

Bezpečnosť pri styku s potravinami

Vylúhovanie kovov je rozpúšťanie kovov z vypálenej glazúry do jedla alebo nápoja a môže k nemu dochádzať aj pri glazúre, ktorá vyzerá dokonale. Pri zákonom predpísaných skúškach sa vypálený kus namáča v kyslom roztoku a meria sa olovo a kadmium, ktoré sa z neho uvoľnia.

Bezolovnatá neznamená vhodná na styk s potravinami

Predpisy v USA, EÚ, Spojenom kráľovstve a Austrálii obmedzujú množstvo olova a kadmia, ktoré vypálený kus uvoľní, nie to, čo glazúra obsahuje. Označenie „bezolovnatá“ odstraňuje jedno nebezpečenstvo; nie je to hodnotenie vhodnosti na styk s potravinami. Vylúhujú sa aj iné oxidy: Glazy varuje, že glazúry s vysokým obsahom bária „sa môžu vylúhovať a spravidla nie sú vhodné na styk s potravinami“, Digitalfire uvádza, že meď „môže spôsobiť, že glazúra bude vylúhovateľná; otestujte ju“, a Glazy už neodporúča olovnaté glazúry na úžitkovú keramiku.

Glazúra na vnútro nádob je stabilná, zvyčajne transparentná alebo biela glazúra na plochy, ktoré prichádzajú do styku s jedlom. Podľa nás je menej rizikovou voľbou glazúra bez farbiva, bária, olova a lítia, ktorá sa úplne roztaví, netrhlinkuje a dobre odoláva opotrebeniu. Menšie riziko nie je dôkaz.

Hraničné vzorce (Digitalfire uprednostňuje názov cieľové vzorce) udávajú typické rozsahy Segerovho vzorca pre stabilné glazúry pri danom kuželi: v cieľových hodnotách Digitalfire pre kužeľ 6 je oxid hlinitý 0,285 – 0,64 a oxid kremičitý 2,4 – 4,7. Vedú vás k správnemu chemickému zloženiu, ale nič nedokazujú; Digitalfire sa slovu „limit“ vyhýba, pretože naznačuje, že glazúry v týchto rozsahoch sú „nejakým spôsobom bezpečné“. Nástroje aplikácie Glazecalc na úpravu receptu upozornia, keď nový recept prekročí odporúčanú hranicu, napríklad pri veľkom množstve bóru pri kuželi 6, a povedia, čo glazúra pravdepodobne urobí.

Zákonné limity sa v jednotlivých krajinách líšia. Tabuľka ukazuje limity platné tam, kde žijete, v jednotkách daného predpisu; na porovnanie si vyberte inú krajinu.

V USA sa dekoratívna keramika, ktorá vyzerá použiteľne na jedlo, považuje za riad na potraviny, ibaže nesie nalepovací štítok a trvalé upozornenie vylisované alebo vypálené na spodnej strane, napríklad „Not for Food Use. May Poison Food“ (nie na potraviny, môže otráviť jedlo), alebo má cez plochu určenú na jedlo otvor. EÚ stanovuje limity pre olovo a kadmium v smernici Rady 84/500/EHS a Spojené kráľovstvo zachováva rovnaké hodnoty vo vlastnom práve. Od 29. mája 2026 Holandsko, Belgicko a Luxembursko povoľujú asi 130- až 150-krát menej olova a asi 15-krát menej kadmia. Austrália stanovuje limity pre dovážané výrobky; pre výrobky vyrobené v Austrálii alebo na Novom Zélande sme oficiálny limit nenašli.

Skúšky

Úrad FDA uvádza, že domáce stieracie testy môžu odhaliť vylúhovateľné olovo, ale Ceramics New Zealand varuje, že testovacie perá nie sú určené na keramiku a dávajú falošne pozitívne výsledky. Pozitívny výsledok berte ako dôvod prestať kus používať a negatívny ako výsledok, ktorý nič nedokazuje. Skutočnou odpoveďou je laboratórna skúška vylúhovania kovov z vypáleného kusu (ASTM C738 v USA; EN 1388 alebo ISO 6486 v Európe).

Relatívna hustota a nanášanie glazúry

Relatívna hustota

Prášok glazúry rozmiešaný vo vode sa nazýva rozmiešaná glazúra. Jej relatívna hustota (SG) je jej hmotnosť v porovnaní s rovnakým objemom vody, ktorej relatívna hustota je 1,0: čím je vyššia, tým viac prášku je vo vedre. Staršie britské knihy uvádzajú hmotnosť pinty. Glazy označuje 1,4 – 1,5 za „dobrý východiskový bod pre väčšinu glazúr“. Na meranie odvážte presne 100 mL rozmiešanej glazúry (Glazy odporúča injekčnú striekačku) a vydeľte 100: 145 g znamená relatívnu hustotu 1,45. Hustomery sú v zahustených glazúrach nespoľahlivé a voda sa odparuje, preto hustotu pred glazovaním skontrolujte znova.

Cieľové hodnoty sa podľa zdrojov líšia. Digitalfire uvádza pre glazúry na ponáranie 1,40 – 1,50 a pre komerčné glazúry na natieranie štetcom 1,25 – 1,55, kým Potclays uvádza 1,71 – 1,81 na natieranie štetcom a 1,71 na striekanie. Naša rada: na ponáranie používajte asi 1,45 s mierne zahustenou glazúrou, pri glazúre na natieranie štetcom sa riaďte etiketou a zapíšte si, čo funguje.

Flokulant (horká soľ, ocot alebo chlorid vápenatý) rozmiešanú glazúru mierne zahustí a urobí ju tixotropnou: pri miešaní tečie a v pokoji stuhne, čo dáva „rovnomerné pokrytie glazúrou bez kvapiek“. Stekucovadlo (vodné sklo, teda kremičitan sodný, alebo Darvan) ju naopak zriedi. Návod Ako pripraviť glazúru sa venuje miešaniu a úpravám.

Nanášanie glazúry

Najprv z prežahu odstráňte prach a mastnotu len mierne vlhkou špongiou namiesto umývania, ktorým by nasiakol vodou. Prach neodfukujte stlačeným vzduchom ani ho neoprašujte nasucho: prach oxidu kremičitého sa tak dostane do vzduchu (Bezpečné miešanie a vetranie).

• Ponáranie „spravidla dáva vrstvu rovnomernej hrúbky“ (Robin Hopper). Hrúbku určuje doba ponorenia: Digitalfire uvádza, že komerčné glazúry na ponáranie sa vyrábajú s relatívnou hustotou asi 1,4 na 5-sekundové ponorenie a 1,5 na 1-sekundové ponorenie.
• Glazúra na polievanie má byť „o niečo redšia ako pri ponáraní“; tam, kde sa polievania prekrývajú, je vrstva dvojnásobná a môže stekať.
• Glazúry na natieranie štetcom obsahujú spojivo, napríklad CMC (karboxymetylcelulózu), ktoré pomáha glazúre roztierať sa a priľnúť a potom vyhorí. Väčšina potrebuje niekoľko náterov, často dva alebo tri; riaďte sa etiketou.
• Na striekanie sa používa oveľa redšia glazúra, nanášaná v „niekoľkých tenkých vrstvách, ktoré postupne zväčšujú hrúbku“.

Príliš hrubá vrstva sa môže stiahnuť, vytvoriť pľuzgiere alebo stekať. Orientačné pravidlá dodávateľov siahajú od hrúbky platobnej karty po hrúbku americkej desaťcentovej mince (dime), podľa nášho odhadu asi 1 mm suchej glazúry; spoľahlivou kontrolou sú skúšobné doštičky s niekoľkými hrúbkami vrstvy. Vykrývací vosk na dne odpudzuje glazúru, takže sa výrobok nemôže prilepiť k doske, a ochranný náter na dosky, žiaruvzdorný náter často z kaolínu a kremeňa, chráni dosky pred kvapkami.

Oxidačný a redukčný výpal

Plyny v peci, jej atmosféra, ovplyvňujú, aké glazúry z pece vyjdú. Oxidačný výpal znamená dostatok kyslíka. „Elektrické pece sú synonymom oxidačného výpalu,“ hovorí Digitalfire, a oxidačné glazúry sú spravidla jasnejšie ako redukčné, najmä pri nižších teplotách. V oxidačnom výpale dáva meď zelené a tyrkysové farby a železo hnedé, svetlohnedé a červené. Zle odvetraná elektrická pec plná výrobkov, z ktorých unikajú plyny, môže mať neutrálnejšiu atmosféru, než sa zamýšľalo; pomáha odsávanie pripojené priamo k peci.

Redukčný výpal zámerne obmedzuje prívod kyslíka, zvyčajne v plynovej, drevom vykurovanej alebo špeciálnej peci. Meď sčervenie a železo sa stane silnejším tavivom a dáva seladon (modrozelený až sivozelený, pri asi ½ – 2 % železa) a tenmoku (temmoku: hnedočierne, pri asi 5 – 6 % železa). Glazy uvádza, že seladony a medené červené glazúry „sú závislé od redukcie“. Mení sa aj hlina: v jednom porovnaní od Digitalfire bola kameninová hmota po redukčnom výpale sivá a po oxidačnom žltkastá. Karbid kremíka v glazúre môže vytvoriť malé miesta redukcie aj v elektrickej peci. Na redukčný výpal od kužeľa 010 po kužeľ 3 Orton odporúča svoje kužele bez železa.

Počítajte s tým, že recept vytvorený pre plynovú pec s redukčným výpalom dopadne v elektrickej peci inak: seladon alebo medená červená, ktoré sú závislé od redukcie, nebudú v oxidačnom výpale vyzerať rovnako. Overte si, pre akú atmosféru bol recept vytvorený, a svoju atmosféru spolu s kužeľom si zapíšte do poznámok k receptu v aplikácii Glazecalc.

Každá pec, aj elektrická, vypúšťa splodiny, preto ju odvetrávajte. Ako na to, vysvetľuje návod Bezpečné miešanie a vetranie.

Slovník pojmov

Ball clay

Plastický íl s vyšším obsahom železa a organických látok ako kaolín.

Bentonit (bentonite)

Veľmi jemný íl, ktorý sa pridáva v množstve 1 – 3 %, aby sa glazúra neusadzovala.

Bór (B₂O₃; boron)

Formálne sklotvorný oxid, ale používa sa ako tavivo; nevyhnutný od kužeľa 06 po kužeľ 6.

Farbivo a farbítko (colorant and stain)

Oxid alebo uhličitan kovu, ktorý farbí glazúru; farbítko je farbivo vyrobené v továrni, stálejšie.

Flokulant a stekucovadlo (flocculant and deflocculant)

Prísady, ktoré rozmiešanú glazúru zahustia (horká soľ, ocot) alebo zriedia (kremičitan sodný, Darvan).

Frita (frit)

Sklo vyrobené v továrni, roztavené, prudko schladené a zomleté, vďaka ktorému sú rozpustné alebo toxické oxidy nerozpustné.

Glazúra (glaze)

Vrstva skla, ktorá sa pri výpale roztaví, aby výrobok uzavrela a ozdobila.

Glazúra na vnútro nádob (liner glaze)

Stabilná, zvyčajne transparentná alebo biela glazúra na plochy, ktoré prichádzajú do styku s jedlom.

Hraničný vzorec, cieľový vzorec (limit formula, target formula)

Typické rozsahy Segerovho vzorca pre stabilné glazúry pri danom kuželi; vodidlo, nie záruka.

Jednožiarový výpal (once-firing, single firing)

Glazovanie nevypálených výrobkov a ich vypálenie iba raz.

Kalivo (opacifier)

Surovina, napríklad zirkón, oxid ciničitý alebo oxid titaničitý, ktorá robí glazúru kryciou.

Kamenina (stoneware)

Hmota na stredný až vysoký výpal (približne na kužeľ 5 – 10), ktorá sa úplne alebo takmer úplne speká.

Kaolín (kaolin; v Británii: china clay)

Čistý biely íl, ktorý prináša oxid hlinitý a kremičitý; udržuje glazúru vo vznose. V Austrálii: Eckalite.

Krieda (whiting)

Uhličitan vápenatý, hlavné vápenaté tavivo; pri výpale stratí viac ako 40 % svojej hmotnosti. Po nemecky: Kreide.

Kužeľ (cone)

Kalibrovaný keramický ihlan, ktorý sa ohne pri stanovenej tepelnej práci. Kontrolný kužeľ ukáže, čo výrobky dostali.

Lesklý, polomatný a matný povrch (gloss, satin and matte)

Odráža svetlo a je hladký; s tlmeným leskom; bez lesku.

Odlupovanie glazúry (shivering)

Glazúra sa odlupuje z hrán, pretože je pod príliš veľkým tlakovým napätím; nebezpečenstvo na úžitkovej keramike.

Odsklenenie, devitrifikácia (devitrification)

Kryštály, ktoré vyrastajú zo skla na začiatku chladnutia tam, kde nie sú žiaduce.

Ochranný náter na dosky (kiln wash)

Žiaruvzdorný náter, ktorý chráni dosky v peci pred kvapkami.

Ostrý výpal (glaze firing; v Británii: glost firing)

Výpal, pri ktorom sa roztaví glazúra.

Oxid (oxide)

Zlúčenina prvku s kyslíkom; oxidové zloženie uvádza oxidy v hmotnostných percentách.

Oxid hlinitý (Al₂O₃; alumina)

Hlavný stabilizátor: bráni stekaniu a dodáva tvrdosť. Pochádza z hlín a živcov.

Oxid kremičitý (SiO₂; silica)

Sklotvorný oxid; ako surovina sa nazýva aj pazúrik (flint) alebo kremeň (quartz).

Oxidačný a redukčný výpal (oxidation and reduction)

Výpal s dostatkom kyslíka (elektrické pece) alebo s obmedzeným prívodom kyslíka (zvyčajne plynové pece alebo pece na drevo).

Podglazúrna farba (underglaze)

Farebná hlinka alebo dekor z oxidov, zvyčajne pod transparentnou glazúrou.

Pomer oxidu kremičitého k oxidu hlinitému (silica to alumina ratio)

Oxid kremičitý vydelený oxidom hlinitým v Segerovom vzorci: vyšší pomer smeruje k lesku, nižší k matnosti.

Porcelán (porcelain)

Biela hmota na vysoký výpal s vysokým obsahom kaolínu, často priesvitná.

Pórovina (earthenware)

Hmota na nízky výpal (približne na kužeľ 06 – 02), ktorá zostáva pórovitá.

Praskanie črepu (dunting)

Trhliny vo výrobku od napätia pri chladnutí alebo ohreve, často pri modifikačnej premene kremeňa, 573 °C (1063 °F).

Prežah (bisque; v Británii: biscuit)

Prvý, nižší výpal, zvyčajne na kužeľ 08 – 04 (najčastejšie 06 – 04), po ktorom sú výrobky pevné, ale pórovité.

Prísada (additive)

Farbivo, kalivo alebo prísada proti usadzovaniu, ktorá sa pridáva navyše k súčtu 100 v recepte.

R₂O a RO

Alkalické tavivá (Na₂O, K₂O, Li₂O) a tavivá z alkalických zemín (CaO, MgO, BaO, SrO, spolu so ZnO).

Receptúra (batch recipe)

Suroviny glazúry podľa hmotnosti, zvyčajne so súčtom 100.

Relatívna hustota, SG (specific gravity)

Hmotnosť rozmiešanej glazúry v porovnaní s rovnakým objemom vody. V starších britských knihách: pint weight (hmotnosť pinty).

Segerov vzorec, UMF (unity molecular formula, Seger formula)

Oxidy glazúry vyjadrené počtom molekúl, prepočítané tak, aby súčet tavív bol 1.

Sklotvorný oxid (glass former)

Oxid, ktorý tvorí sklo, zvyčajne oxid kremičitý.

Skúšobný rad (line blend)

Skúšky, pri ktorých sa množstvo jednej zložky postupne mení medzi dvoma hodnotami. Trojzložková skúška (triaxial blend) mení tri zložky v mriežke.

Spekanie (vitrification)

Proces, pri ktorom sa hmota pri výpale stáva sklovitou a nepórovitou.

Spojivo CMC (CMC gum)

Celulózové spojivo, ktoré pomáha glazúre nanášať sa štetcom a priľnúť; vyhorí.

Stabilizátor (stabilizer)

Oxid, najmä oxid hlinitý, ktorý zvyšuje viskozitu taveniny a dodáva odolnosť.

Stiahnutie glazúry (crawling)

Glazúra sa pri výpale stiahne do kvapiek a odhalí holú hlinu.

Strata žíhaním, SŽ (loss on ignition, LOI)

Úbytok hmotnosti pri výpale, keď ako plyn uniká voda, oxid uhličitý, organické látky alebo síra.

Surové výrobky (greenware)

Nevypálené výrobky: v kožovitom stave, keď sú pevné, ale vlhké; úplne suché, keď v nich nezostala voľná voda.

Šlikr a engoba (slip and engobe)

Hlina vo vode; engoba je náter podobný šlikru s väčším podielom surovín iných ako hlina.

Tavivo (flux)

Oxid, ktorý znižuje teplotu tavenia oxidu kremičitého.

Tepelná práca (heatwork)

Spoločné pôsobenie teploty a času v peci; to, čo merajú kužele.

Tixotropia (thixotropy)

Glazúra pri miešaní tečie a v pokoji stuhne na mäkký gél.

Trhlinkovanie (crazing)

Jemné trhlinky v glazúre, ktorá sa zmršťuje viac ako jej črep; ak sú žiaduce, ide o craquelé.

Vhodný na styk s potravinami (food safe)

Podľa zákona taký, ktorý v kyslej skúške uvoľňuje menej olova a kadmia, ako stanovujú limity. Nie je to to isté ako bezolovnatý.

Vpichy a pľuzgiere (pinholing and blistering)

Malé dierky alebo krátery s ostrými okrajmi tam, kde cez taveninu unikol plyn.

Vykrývací vosk (wax resist)

Vosk natretý tam, kam nesmie glazúra, zvyčajne na dno.

Vylúhovanie kovov (leaching)

Rozpúšťanie kovov z vypálenej glazúry do jedla alebo nápoja.

Zladenie glazúry s črepom (glaze fit)

Ako dobre sa zhoduje rozťažnosť glazúry a črepu; pri dobrom zladení je glazúra pod miernym tlakovým napätím.

Živec (feldspar)

Minerál, ktorý prináša alkalické tavivo spolu s oxidom hlinitým a kremičitým: draselný živec, sodný živec alebo nefelinický syenit.

Zdroje

• Glazy Help: Glaze
• Glazy Help: Oxides
• Glazy Help: Raw materials
• Glazy Help: Glossary
• Glazy Help: Analyses
• Glazy Help: Firing
• Glazy Help: Defects
• Glazy Help: Specific gravity
• Orton Ceramic Foundation: Pyrometric cone chart, °F (na stránke The Ceramic Shop)
• Digitalfire: Bisque
• Digitalfire: Bentonite
• Digitalfire: Unity molecular formula
• Digitalfire: LOI
• Digitalfire: Frit
• Digitalfire: Limit formula
• Digitalfire: Glaze crazing
• Digitalfire: Glaze shivering
• Digitalfire: Specific gravity
• Digitalfire: Oxidation firing
• Ceramic Arts Network: Common glaze faults and how to correct them (Linda Bloomfield)
• Ceramic Arts Network: An introduction to color (Birdie Boone)
• Ceramic Arts Network: 8 ways to apply glaze (Robin Hopper)
• Glendale Community College: Glaze color
• Potclays: The difference between stoneware and earthenware
• US FDA: Compliance Policy Guide Sec. 545.450, Pottery (ceramics), lead contamination
• EUR-Lex: Council Directive 84/500/EEC of 15 October 1984 on the approximation of the laws of the Member States relating to ceramic articles intended to come into contact with foodstuffs
• eCFR: 21 CFR 109.16, Ornamental and decorative ceramicware